Database

Július Koller

Július Koller

Orodzony/a 28 Maj 1939, Piešťany
Umarł/a 17 Sierpień 2007, Bratislava

A mysteriologist, UFOnaut, original creator of concepts, and an active participant in cultural situations. The growing international interest in his work in recent years has catapulted him to the centre of attention of important collecting institutions. He used a great number of media for his artistic expression, he combined paining with the object, commented on social situations and, through his creative and expressive approach, opened them to the public as a free space for further reassessment.
(Katarína Nádaská)


conceptual art, land art, action art, performance, painting, installation, object, drawing

1939

Július Koller sa narodil 28. mája v Piešťanoch. Matka sa volala Ľudmila rod. Svozílková (1903-1983), pochádzala z Moravy. Otcom bol Július Koller (1899-1961), pochádzal z Trenčína a mal nemecké korene.

1940

V roku 1940 sa s rodičmi presťahoval do Bratislavy. Počas vojny sa jeho rodičia rozviedli a ostal žiť s matkou. V rokoch 1943 až 1948 ho z dôvodu ochrany pred bombardovaním umiestnili do rodiny pestúnky Margity Tomanovej do Nitrianskej Blatnice, kde aj začal školskú dochádzku.

1948

Od roku 1948 žil natrvalo v Bratislave. Absolvoval ľudovú školu a strednú školu tzv. jedenásťročenku. Už vtedy sa zaujímal o kreslenie a maľovanie. Navštevoval súkromné kurzy kreslenia u akad. mal. Michala Tillnera.

1954

Absolvoval Školu umeleckého priemyslu (ŠUP) v Bratislave, grafické oddelenie prof. Miroslava Fikariho. Záverečnú prácu vytvoril na tému folkloristický plagát. Vyhral súťaž na plagát pre Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní, konajúce sa v roku 1958 v Bratislave, ktorý sa realizoval spolu s oficiálnym plagátom. Aktívne sa už ako študent venoval športu - hokej, futbal, volejbal, tenis, stolný tenis.

1958

Navštevoval ročnú prípravku pre Vysokú školu výtvarných umení (VŠVÚ) v Bratislave pri ŠUP. Jedným z pedagógov bol aj akad. mal. Rudolf Fila.

1959

Absolvoval VŠVÚ v Bratislave. Do roku 1961 študoval prípravnú, všeobecnú maliarsku školu u prof. Dezidera Millyho a prof. Oresta Dubaya. Následne navštevoval oddelenie figurálneho maliarstva u prof. Jána Želibského. Jeho spolužiakmi boli Alex Mlynarčík či Stanislav Filko. Podieľal sa na školských „experimentálnych“ výstavách (1963, 1964). Štúdium ukončil diplomovou prácou so súborom civilistických obrazov na tému mesta.

1963

Uplatnil tu Duchampovský princíp „ready made“. Stoja na počiatku Kollerovho uchopenia umenia cez predmety každodenného života. Zároveň pomerne radikálne prehodnocuje tradične chápané médium závesného obrazu, čo ho povedie k tvorbe kombi-obrazov a anti-obrazov v druhej polovici 60. rokov. Ležérnou kurzívou bielej farby na modrom pozadí napísané slovo „more“, ktoré svojím prevedením odkazuje na pohyblivú morskú hladinu, penu alebo aj vietor. Pojmové obrazy (písané, textové maľby a kresby) patria k jeho ranej ešte študentskej tvorbe. Prepojil v nich význam slova s realitou predmetu alebo nehmotnou charakteristikou pojmu. Pomocou techniky zobrazil pojem či vec alebo iným prístupom metafory či skratky predstavil zobrazovanú myšlienku. Prepojil maľbu s konceptuálnym uvažovaním. Tieto diela stoja na pomedzí konceptuálnych prác a skripturálnej maľby či obrazových básní, ktoré boli populárne vo viacerých dobových umeleckých prejavoch. Pojmovými obrazmi prehodnocuje tradične chápané médium obrazu. Ďalšou skupinou prác z obdobia rokov štúdia 1962-1964 sú figuratívne diela. Sú charakteristické figuratívnou deformáciou, grotesknosťou až karikatúrou. Inšpiračným zdrojom mu bol dadaizmus, ktorý pri týchto prácach vyústil do dadaistickej grotesky. Námetom týchto ženských figúr bola pravdepodobne matka, s ktorou mal neľahký vzťah. Vedomým deformovaním reality portrétoval nielen osobu, ale aj zdeformovanú skutočnosť. Na konci štúdia v roku 1965 skončil s figuratívnou tvorbou a nikdy sa k nej nevrátil. Dadaistickému prístupu však ostal verný v celej ďalšej tvorbe.

1964

Významnú časť jeho najranejšej ešte študentskej tvorby predstavujú olejomaľby typické svojím civilizmom, ako ich charakterizoval sám autor. Témou je mesto a krajina s prvkami ľudských civilizačných zásahov. Zobrazuje mechanizmy a techniku, ktorá bola v danom období populárna a na všeobecnom vzostupe. Postavy ľudí v nich takmer absentujú, no zároveň je jasné, že človek ako obyvateľ tohto priestoru je neoddeliteľnou súčasťou posolstva. Prevláda plošné geometrické stvárnenie. Mesto bolo pre Kollera síce hlavným inšpiračným zdrojom, no s uvedomovaním si jeho civilizačných negatív. Nešlo pritom o životné prostredie, ale o vplyv na človeka, jeho správanie, morálku a život. Kollerov „vecný prístup k námetom pritom nevylučoval fantastično“. „Dominuje prísna konštrukcia a autorov odstup, jeho ľudská účasť sa prejavuje skôr v poľudšťovaní konštrukcií...Úsporný tvar, premenený znak – súčasť natrvalo Kollerovho štýlu.“ (Hrabušický, Vedecko-fantastická, s. 92, 112) Tzv. civilistickú periódu v Kollerovej tvorbe možno označiť rokmi štúdia 1963-1965. Približne od polovice 60. rokov začal Koller zhromažďovať rôznorodý materiál ako informačný zdroj pre svoju prácu a taktiež ako dokumentáciu svojej činnosti a života (články, výstrižky, poznámky, prepisy textov, literatúru, časopisy, nálepky, rukopisný teoretický a konceptuálny materiál, lístky z dopravy, letenky, poznámky, výstrižky, zošity zápiskov, personálií, rodinné fotografie či podpísane obaly od čokolád a iné). Príležitostne ich signoval dátumom a miestom. Vášnivo sa tejto činnosti venoval až do konca života. Vznikol mimoriadne rozsiahly korpus materiálu, ktorý tvorí jeho pozostalosť. Jednotlivé časti uchováva Slovenská národná galéria, združenie tranzit, Prvá slovenská investičná skupina, Muzeum umění Olomouc a The Július Koller Society / Spoločnosť Júliusa Kollera.

1965

V roku 1968/1969 Koller prvý krát verejne použil koncept anti-happeningu (Rozposlal anti-happening Šokializmus, 1968 ako reakciu na okupačné vojská.). Anti-happening je Kollerovým základným umeleckým konceptom, od ktorého odvodzoval svoju umeleckú činnosť. Mali svoj čas, miesto a tému. Bývali fotodokumentované. Vznik nie je úplne objasnený. Najstaršie datovanie sa objavuje k roku 1965 (pozri katalóg JK, marec 1970, Galéria mladých, Bratislava, kurátor Igor Gazdík
Absolvoval povinnú základnú vojenskú službu v južných Čechách. Bol vedúcim kultúrneho klubu a organizoval výstavy diel z Alšovej juhočeskej galérie v Hlubokej nad Vltavou.
Július Koller (solo exhibition, Bratislava)

1966

V Bratislave začal pôsobiť ako výtvarník v slobodnom povolaní. Zúčastňoval sa výtvarného života, výstav a vystúpení. Diela z tzv. tatranskej série (tatranský pop) z rokov 1966-1967 sa vyznačujú podobne ako predchádzajúce maľby plošnosťou, geometrickými tvarmi, chladom farieb. Technickým prevedením istej strohosti a surovosti chcel autor poukázať na bezduchú a neistoty plnú civilizáciu. Záľuba v tatranskom motíve ešte od študentských prác pretrváva v celej tvorbe Kollera. Konkrétne námety hôr a športu patria k jeho obľúbeným. Kultúra odpadu bol Kollerov dlhodobo rozvíjaný koncept od roku 1966. Parodoval každodenné témy a predmety, ktoré však vypovedajú o vážnych spoločenských civilizačných otázkach. Nehľadal tu vlastný originálny výraz, ale používal zvolený výraz, nájdený v pozorovaní svojho okolia.
Bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov (ZSVU).

1967

V roku 1967 Koller natrvalo zanecháva olejomaľbu a maľuje už len latexom. Jeho maliarska tvorba sa od roku 1967 rozdeľuje na vetvu experimentálnu (konceptuálnu) a fotorealistickú. Od roku 1967 sa venoval neprofesionálnym výtvarníkom najskôr ako mladý lektor a neskôr v 70. rokoch ako organizátor ich výtvarných pobytov a výstav. Vďaka tejto spolupráci vznikli vzácne ľudské a profesionálne kontakty, ktoré mimoriadne skvalitnili neprofesionálnu výtvarnú scénu na Slovensku. Koller od roku 1967 používal k maľbe bielu latexovú farbu – (ne)farbu. Princípom drippingu uplatňoval bielu farbu na hnedom sololite. Bez zásahu štetca sledoval prirodzené liatie a tečenie farby. Výsledkom boli elementárne a minimalistické tvary. Na základe spoločného záujmu o elementárne procesy hmoty spolupracoval pri tom so spolužiakom Petrom Bartošom. Možno tu vidieť aj istý proces hry ako biely, férový a prirodzený výsledok. Obrazy s námetom „pojmu obraz“ tvoril do roku 1965 do 1968 ako určitý predstupeň anti-obrazov. Nadväzoval pritom na svoje študentské kaligrafické pojmové obrazy. Kým študentské práce s textom ešte neboli konceptuálnymi dielami, v tomto prípade už Kollerova práca so slovom patrí k počiatkom čisto konceptuálneho umenia na Slovensku.
Július Koller (solo exhibition, Bratislava)
Painting 67. National Exhibition of Contemporary Paintings (group exhibition, Brno)

1968

Obrazy s námetom „pojmu obraz“ tvoril do roku 1965 do 1968 ako určitý predstupeň anti-obrazov. Nadväzoval pritom na svoje študentské kaligrafické pojmové obrazy. Kým študentské práce s textom ešte neboli konceptuálnymi dielami, v tomto prípade už Kollerova práca so slovom patrí k počiatkom čisto konceptuálneho umenia na Slovensku. V roku 1968 začal tvoriť anti-obrazy. Pričom „anti“ opäť neznamená negáciu, ale rozšírenie o ďalší význam. Anti-obrazy tvoria významnú časť jeho tvorby od 60. do 80. rokov. Obracia naruby vzťah obrazového rámu a nosiča. Majú niekoľko skupín: textilkoláže, textiláže, textextily, textobrazy, latextily, farbobrazy, reality a subjektobjekty. Používa nájdené textílie s rôznymi dezénmi a vzormi, spája ich s výstrižkami a rôznorodými nájdenými predmetmi. Uplatňuje techniky koláže. Koller mal osobitú obľubu v materiáloch ako sieťovina alebo rastrové štruktúry ako nivelizačné body. Osobitou skupinou sú reality a subjektobjekty. Ich vznik súvisí s výhradným používaním bieleho latexu ako Kollerovej osobnej nefarebnej farby, ktorá symbolizuje biely šport – tenis a vôbec čistú hru-fairplay a ktorá sa stala jedným z jeho hlavných identifikačných znakov. Bielym latexom poznačil väčšinu anti-obrazov po roku 1968. Pri skupine farbobrazov reaguje na udalosti augusta 1968. Tematizuje farby a tvar československej zástavy. Odklonom od profesionality a remeselnej zručnosti nadobudli jeho diela amatérske rysy. Vedomým oprostením sa od profesionality chcel dosiahnuť ciel tvoriť angažované umenie a nie aranžované umenie.
Czechoslovakia
Czechoslovakia (mixed media)
The housing estates
The housing estates (mixed media)

Permanent Demystification 1st, 2nd (solo exhibition, Bratislava)

1969

Na študijnom zájazde ZSVU do Talianska sa zoznámil s výtvarníčkou Kvetou Fulierovou rod. Zavadilovou. Od roku 1973 žili v spoločnej domácnosti najprv na Hanulovej č. 9 a od roku 1974 na Kudlákovej č. 5 v bratislavskej mestskej časti Dúbravka. Intenzívne sa podieľala na fotografickej dokumentácii jeho akcií, výstav a diel. Ich silný vzťah bol projektovaný vo viacerých jeho dielach. Ich byt s balkónom bol pre Kollera zároveň ateliérom. Ich priam legendárny vzťah dokumentuje vyjadrenie Kvety Fulierovej: „Láska bolo jediné slovo, za ktoré nikdy otáznik nenakreslil.“ (Július Koller + Kveta Fulierová, ed. Petra Feriancová, 2014, s. 84) Anti-obraz, ktorý je zároveň Kollerovým autoportrétom, patrí k prelomovým prácam z viacerých dôvodov. Okrem toho, že výtvarne spracoval vlastnú „podobizeň“, použil svoj nový poznávací znak – otáznik. Naznačuje svoju premenu na UFO-nauta J.K., premena, ktorá sa zavŕši o rok neskôr. (Aurel Hrabušický, Anti-obrazy II., katalóg z výstavy, Galéria Linea, Bratislava, 2003, nečíslované) Opakujúce sa výkričníky sa zmenili na otázniky. Otáznik sa stal jeho podpisom, emblémom, vizuálnym znakom. Ako píše, „Sám sa stal otáznikom.“ Otáznik využíval nielen na anti-obrazoch či textkartách, ale aj pri iných okolnostiach a na rôznych médiách.

1970

V roku 1970 Koller realizuje performanciu s ping-pongovou raketou na streche domu Klobučníckej ulice. V súvislosti s tým vznikla jeho fotografia s ping-pongovými loptičkami za okuliarmi, s raketou v ruke a iniciálkami J K. Zrodil sa koncept U.F.O.-nauta. Od roku 1970 do svojej smrti sa pod týmto označením nechal každý rok fotografovať, pritom stále niečo drží v rukách alebo pred tvárou. U.F.O.-nautom chcel ukázať, že človek má duchovnú a fyzickú časť. Riešením neporiadku sveta má byť uskutočňovanie kozmohumanistickej kultúry, ktorá nahradzuje umenie aj neumenie a pohlcuje v sebe všetko. Kontextom vzniku toho projektu môže byť dobová fascinácia kozmom a tiež Kollerova osobná nespokojnosť s chodom spoločnosti, čo projektoval do formy úteku z toho sveta. Formulovaním anti-happeningov, zostrojením U.F.O.-nauta a kozmohumanistickej kultúry vznikol koncept Kollerových kultúrnych situácií. Kultúrne situácie tvorili ťažisko Kollerovej tvorby v 70. a 80. rokoch. Podstatou je pokladanie všetkých svojich či všeobecne ľudských každodenných aktivít za umenie. Namiesto umenia, ktoré nemôže poňať všetko ľudské prežívanie, nastoľuje kultúru, kultúrnu hru a situáciu. Spontánne, improvizačne a hravo, no zároveň so všetkou vážnosťou výpovede, modeluje bežný život do „kultúrnych situácií“. Stráca sa hranica medzi každodenným životom a umeleckou činnosťou. Jeho dielo hoci má tento priamy vzťah s každodennosťou, nekritizuje ju, ale modeluje do znakovej operácie. Naplno sa tu uplatňuje Kollerov vlastný systém ideí a označení. Výstupom kultúrnych situácií boli textkarty alebo fotodokumentácia.
The 1st Open Studio (group exhibition, Bratislava)

1971

Koller založil v roku 1971 fiktívnu U.F.O.-galériu. V roku 1982 dostala aj vlastný štatút U.F.O.-galérie Ganku. Umelecký záujem o kozmologické témy, ktoré rezonovali dobou, spojili viacerých slovenských výtvarníkov a teoretikov umenia do spoločných kozmologicko-futuristických projektov. Na spoločných diskusiách sa stretávali Stanislav Filko, Tomáš Štrauss, Rudolf Sikora, Igor Gazdík, Miloš Laky, Ján Závarský, Peter Bartoš či Michal Kern. V rokoch 1972-1974 uskutočnili niekoľko spoločných zámerov. Z dôvodu spoločenskej situácie a vlastných výtvarných predstáv ich spolupráca však nebola trvalá.

1972

V rámci normalizačných zásahov nebol prijatý do ZSVU. Ako výtvarník bol evidovaný v Slovenskom fonde výtvarných umení, vďaka čomu mohol predávať svoje práce cez podnik Dielo. Zaisťovalo mu to určitý príjem v spoločensky a ekonomicky náročnom období. V čase normalizácie 70. a 80. rokov sa venoval vlastným tvorivým aktivitám a podľa možností aj života alternatívnej neoficiálnej scény. Spolupracoval s výtvarníkmi Petrom Bartošom, Ľubomírom Ďurčekom, Petrom Meluzinom, teoretikmi umenia ako Igorom Gazdíkom, Tomášom Štraussom, Radislavom Matuštíkom, neskôr Aurelom Hrabušickým, Zuzanou Bartošovou, Janou a Jiřím Ševčíkovcami. V danom čase bol však Koller prakticky nesledovaný. Poznalo ho iba bratislavské prostredie. Zúčastňoval sa pomerne pravidelne kolektívnych najmä oficiálnych výstav. Samostatne vystavovať sa mu podarilo až koncom 80. rokov. Rozporuplná a aj pre interpretov Kollerovho diela nie celkom jasná je jeho tvorba pre podnik Dielo. Prácami tzv. komiksového socrealizmu v 70. a 80. rokoch vystupuje ako „obojživelník“ vo scéne ako konceptuálnej neoficiálnej, tak aj tej režimovej oficiálnej. Výsledkom bola na jednej strane cenná príležitosť k zárobku, na druhej strane kvalitou nevysoká práca, ktorú sa Koller nijako nesnažil skrývať či tabuizovať. V každom prípade ukazuje nie až tak známu podobu Kollerovho diela. Maľoval tu zväčša akrylom na sololit alebo lepenku.

1974

Od roku 1974 do 1992 býval Koller každý rok lektorom maliarskych sústredení neprofesionálnych výtvarníkov v rôznych častiach Československa. Pri tejto príležitosti sa spoznal a neskôr aj spolupracoval s Ľubomírom Ďurčekom.

1976

Pri Antihappeningu Akad.mal. Koller pózoval na balkóne bytu so svojimi maľbami pre predajňu Dielo. Stretli sa tu akoby dve identity Kollera – oficiálna ako Akad. Mal. s jeho neoficiálnou ako U.F.O.-nauta na balkóne. Zároveň ide aj o stret nomenklatúrneho estetického vkusu s Kollerovým neumením kozmohumanistickej kultúry.

1982

V nadväznosti na projekt z roku 1971 založil rokoch 1980-1982 Koller spolu s Milanom Adamčiakom, Pavlom Breierom, Igorom Gazdíkom a Petrom Meluzinom UFO-galériu, prvú fiktívnu galériu pre kozmohumanistickú kultúru – Galériu Ganku. Názov je odvodený od mena jedného z vrchov Vysokých Tatier. Nemá slúžiť „výstavám umeleckých artefaktov, ale symbolicky sprostredkuje komunikáciu akýchkoľvek umeleckých prejavov.“ Je to „konceptuálna galéria pre alternatívy dorozumievania.“ Ako uvádza manifest galérie z roku 1982, galéria nemá sídlo, je komunikačným médiom medzi nebom a zemou, jej vrch so šikmo naklonenou plošinou je vizuálnym a fyzickým symbolom kozmohumanistickej kultúry. „Organizačná a poradná komisia UFO-galérie: J. Koller, I. Gazdík, P. Meluzin, P. Breier, M. Adamčiak, Tajomník I. Gazdík. Návrh na rozšírenie členstva: R. Matuštík výtvarný teoretik, R. Sikora akad.maliar, J. Meliš akad.sochár, D. Tóth akad.maliar, K. Viceník vedecký pracovník, M. Kern akad.maliar.“ (Július Koller, Galéria Ganku, ed. Daniel Grúň, 2014, s. 98-100)

1985

Koller bol kurátorom výstavy neprofesionálnych výtvarníkov – Žiť a tvoriť, Milan Adamčiak, Alexander Szabóo, Milan Tvrdoň, Obvodné kultúrne a spoločenské stredisko Bratislava III.

1988

Bol prijatý späť do ZSVU.
...Igorovi Kalnému (group exhibition, Bratislava)

1990

V roku 1990 založil Koller združenie Nová vážnosť spolu s Petrom Rónaiom a Milanom Adamčiakom. S Petrom Rónaiom vykonali množstvo spoločných akcií. Združenie zaniklo v roku 1993. Participoval na vzniku novej stavovskej organizácie Slovenskej výtvarnej únie. Stal sa členom Spoločnosti voľných výtvarných umelcov a Umeleckej besedy slovenskej. Nová spoločenská a politická situácia dala Kollerovi impulz k novému výtvarnému prejavu. Transformovaním otáznika sa Koller v rokoch 1989 až 1991 dostal k vlnovke a farbám slovenskej trikolóry. Tomuto námetu sa intenzívne venoval do polovice 90. rokov. Vlnovka bol tiež výsledkom jeho dlhoročného štúdia a zbierania informácií, ktoré uplatňoval tvorivým spôsobom.
New seriousness
New seriousness (mixed media)

New Seriousness (solo exhibition, Bratislava)

1991

Art of Action (group exhibition, Prague)
Dream about Museum (group exhibition, Žilina)
Post-communication (solo exhibition, Žilina)
Július Koller: Probes (solo exhibition, Bratislava)

1992

Minisalon (group exhibition, Prague)
Font in the Picture (group exhibition, Brno)
Czech and Slovak Drawing 1989 - 1992 (group exhibition, Žilina)

1993

Second Exit (group exhibition, Aachen)
Július Koller: Up - Down (solo exhibition, Bratislava)

1994

Absolvoval mesačný pobyt v Austrálii pri príležitosti výstavy After the Spring. Pre MCA Sydney, Univerzity Sydney mal prednášku o svojej tvorbe.

1995

Entities and Reality of 1968 (solo exhibition, Bratislava)

1996

Na základe konkurzu bola Ministerstvom kultúry nominovaný ako zástupca Slovenska na 23. Bienále v São Paule.

1998

V druhej polovici 90. rokov došlo k plnohodnotnému uznaniu a „objaveniu“ Kollera. Stalo sa tak vďaka spolupráci s výtvarníkmi Romanom Ondákom a Borisom Ondrejičkom, kolegami Petrom Bartošom, Ľubomírom Ďurčekom, Petrom Rónaiom a potom tiež vďaka kurátorom Vítovi Havránkovi, Márii Hlavajovej, Kathrin Rhomberg, Dušanovi Brozmanovi, Hans Ulrich Obristovi, Heike Ander, Hedwig Saxenhuber a Georgom Schollhammerovi. Vznikla prvá väčšia súkromná kolekcia Kollerových diel, ktorú zostavil Aurel Hrabušický pre aukčnú spoločnosť SOGA v Bratislave. Bol to začiatok aj zberateľského a obchodného záujmu o Kollerovu tvorbu najprv na Slovensku a postupne aj v západnej Európe.

1999

J. K. - Universal futurological Pictures (solo exhibition, Bratislava)
What's happening (solo exhibition, Bratislava)
Sheet music and characters (solo exhibition, Trebišov)
Aspects / Positions. 50 Years of Art in Central Europe 1949-1999 (group exhibition, Vienna)

2000

Art in Central Europe 1949–1999 (group exhibition, Barcelona)

2002

Nastal vzrast záujmu o jeho tvorbu v zahraničí. Intenzívne až hekticky tvoril a cestoval. Realizoval výstavy a akcie v Európe a mimo nej ako Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Francúzsko, USA. Spolupracoval s občianskym združením tranzit, kurátormi Borisom Ondrejičkom, Vítom Havránkom, Kathrin Rhomberg, Hedwig Saxenhuber, Georg Schollhammerom, Danielom Grúňom a ďalšími.
Minisalon (group exhibition, Ubud)
Zigzag cultural Situation - a Selection of Works of J. K. (solo exhibition, Bratislava)
Július Koller: Anti - Paintings I. - Textextily (solo exhibition, Bratislava)

2003

Bol zaradený do kolekcie Utopia Station na medzinárodnej výstave 53. bienále v Benátkach. Bola usporiadaná prvá väčšia zahraničná monografická výstava v Kunstverein v Kolíne s obsiahlou publikáciou. Kollera prezentovali aj ďalšie zahraničné galérie: gb agency v Paríži, Galerie Martin Janda vo Viedni. Začlenili ho do zbierok MNAM Centre Georges Pompidou v Paríži a Tate Modern v Londýne.
Július Koller (solo exhibition, Cologne)
Július Koller: U.F.O. - NAUT J. K. in Venice (solo exhibition, Trenčín)

2004

Julius Koller - Kontakt (solo exhibition, Munich)

2005

Draughty in Contemporary Slovak Painting 2000–2005 (group exhibition, Banská Bystrica )

2006

Julius Koller│Jiří Kovanda (solo exhibition, Stockholm)
IN(TER)MEDIA(S)RES (group exhibition, Žilina)
Kalendáře pro Jindru Štreita (group exhibition, )


2008

Kveta Fulierová darovala časť pozostalosti Júliusa Kollera Slovenskej národnej galérii, združeniu tranzit, Prvej slovenskej investičnej skupine, Muzeu umění Olomouc. Georg Schöllhammer, Kathrin Rhomberg, Aurel Hrabušický, Roman Ondák a Boris Ondrejička založili The Július Koller Society / Spoločnosť Júliusa Kollera. Predsedom sa stal Georg Schöllhammer. Vyšiel turistický sprievodca Bratislavou ako pocta Kollerovi: Hommage à Július Koller (1939-2007), Od ufa k ufu, univerzálna futuristická operácia, U.F.O. 2008.
Everything about the Museum (group exhibition, Bratislava)
60 years open (group exhibition, Bratislava)
Veronika Rónaiová - Social probe (group exhibition, Brno)
1960 → Present / Slovak Art + Czech Guests (group exhibition, Prague)
Czech and Slovak Fine Art 60s of the 20th century (group exhibition, Trenčín)

2009

Out of the City. Land Art (group exhibition, Košice)


2011

Ostalgia (group exhibition, New York (NY))
Maps: Art Cartography in the Centre of Europe 1960 - 2011 (group exhibition, Bratislava)


2013

The Earth Turns And All Things Slip Away (group exhibition, Prague)

2014

Emotional Resources (group exhibition, Sunderland)

2015

Július Koller. A. for Atlantis (solo exhibition, Paris)
Miękkie kody. Tendencje konceptualne w sztuce słowackiej (group exhibition, Wrocław)
Július Koller, „?” (solo exhibition, Warszawa)
Ludwig Goes Pop + The East Side Story (group exhibition, Budapest)

2016



2019

Kuna nese nanuk: The Art of Reading Art (group exhibition, Humpolec)

Muzeum umění Olomouc 2011-2024