Database

Ján Zelinka

Ján Zelinka

Born 1978, Vranov nad Topľou
Lived in Prešov

Ján Zelinka patrí v súčasnosti k originálnym a etablovaným sochárom na slovenskej výtvarnej scéne. Svoju tvorbu predstavil na viacerých samostatných i kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Zelinka prešiel školením v klasických sochárskych materiáloch a formách. Počnúc od štúdia kamenosochárstva na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, kde absolvoval prípravu v tradičnom sochárskom médiu kameňa, neskôr na Fakulte umení v Košiciach pod vedením prof. Juraja Bartusza sa odkláňa od úžitkovejších foriem a rozvíja svoj program voľného sochárstva, v ktorom experimentuje s materiálom i samotnou formou a výrazom sochárskeho diela.

Sochársky program Jána Zelinku vychádza tradične z figurálneho sochárstva, ktorého premeny a kontexty v súčasnom umení dostatočne reflektujú nové spôsoby subjektívnych vyjadrovacích procesov nie len v lokálnom prostredí. Vo veľkej miere je aj v Zelinkovom prípade zrejmá analógia v súčasnom medzinárodnom kontexte s autormi, ktorí komentujú telo a telesnosť, ako určitý typ hybridného, kreatúrneho mechanizmu (napríklad belgická sochárka Berlinde de Bruyckere, či britský sochár Thomas Houseago). Zelinkove princípy vizuality nachádzajú svoju genézu napríklad aj v českom avantgardnom myslení zo začiatku 20. storočia, kedy sú expresionizmus, témy smrti, bytia a nostalgie bežnou praxou v kontexte existencionalizmu (napríklad Jan Štursa a jeho Utopená mačka zabalzamovaná vo voskom korpuse z roku 1904). Zelinkovou primárnou témou je téma života a smrti. Oba tieto elementy vníma v určitom ambivalentnom vzťahu s hlbšou nábožensko-filozofickou reflexiou. Vizuálny princíp, ktorý si Zelinka osvojil pracuje s expresívnym prejavom v celej svojej šírke. Expresionizmus sa v tomto prípade odvoláva na staršiu umelecko-historickú prax, napríklad na gotické plastiky, ktoré dnes vizuálne pripomínajú zvetrané telá, torzá, ba dokonca môžeme sledovať aj inšpiráciu v starovekých dejinách, konkrétne egyptské balzamovanie tiel, či zakonzervované korpusy tiel v expresívnom geste z Pompejí.

Sochy Jána Zelinku vznikajú v procese, pracuje kontinuálne, pričom kladie dôraz rovnako ako na formu, tak i na obsah diela. Preto jeho sochy symbioticky vyvažujú koncept súbežne s formou, je pre neho dôležitá samotná informácia, ktorú vyjadruje skrz netradičné sochárske materiály (liaty betón, rašelina, exkrementy, sadra, rôzne prírodniny a pod.) a rovnako tak aj vizuálny zážitok, ktorý od diváka očakáva istú dávku tiesnivej expresie. Výsledná sochárska realizácia je nakoniec prispôsobená náhodnému procesuálnemu správaniu sa konkrétneho materiálu, pričom Zelinka uplatňuje prvky náhody a improvizácie. Výber často efemérneho materiálu podnecuje dojem netrvácna, pominuteľnosti, skicovitosti, či nedokončenosti a je tak v rozpore s pamäťovým princípom a stálosti sochy ako pamätníkovej záležitosti. S týmito výrazovými prostriedkami pracuje Zelinka aj v kontexte samotného obsahu diela. Vytvára objekty na princípe sarkofágov, ktoré konzervujú organické pozostatky uhynutých zvierat, zväčša náhodne nájdených pri cestách, ako výsledok kolízie s človekom. Takáto performatívna sochárska dokumentácia je zároveň uplatnením princípu sochárskeho prejavu, a to zachovanie fyziognomickej, či v Zelinkovom prípade skôr ontologickej podstaty zraniteľného a v konečnom dôsledku aj smrteľného tela. Tieto akési pomníky predstavujú atribút posthumánnej civilizácie a sú konfrontované s výberom „podradného“ materiálu. Fascinácia smrťou a fyzickou pominuteľnosťou, či biologickým rozkladom až zánikom, je téma, ktorou sa autor zaoberá už od čias vysokoškolských štúdií. Od roku 2003 vytvára inštalácie figurálnych plastík, experimentuje s materiálom, prekračuje fázy hľadania vyhovujúcich foriem a nastavuje si vlastný výtvarný program, v ktorom syntetizuje formálne stránky klasických sochárskych typov (busta, portrét, figúra) s voľnou inštaláciou až objektom s uplatňovaním spomínaných netradičných materiálov, čoho výsledkom bol aj nekonvenčný pedagogický prístup zo strany prof. Bartusza.

Antropomorfné a zoomorfné plastiky kontextualizujú zložitosť vzájomných vzťahov medzi človekom a prírodou a zároveň upozorňujú na sociologické vymedzenia a hierarchizovanie v spoločnom, prírodnom a umelom ekosystéme. Miestami patetické nazeranie na ľudskú nedokonalosť a pominuteľnosť, formuje Zelinka vo svojom sochárskom prejave aj hľadaním prastarých vzťahov a väzieb v predtechnických kultúrach, v zmysle panteistického až fetišistického spojenia so živým svetom a tým druhým (virtuálnym) svetom, ktorý ťaží ľudské podvedomie v každom spoločenstve a v každej kultúre. V menšej miere sa autor venuje ak médiu kresby, ktorá zaujme konceptuálnejším prístupom (kresba hrdzou, zeleninou, ovocím apod.).

Author: Miroslav Kleban, 2018


sculpture, object, installation, drawing


2003

Individuals
Individuals (sculpture)


2004

Dolly
Dolly (sculpture)
Drawing by Rust
Drawing by Rust (drawing)

From the Survey (group exhibition, Žilina)

2005


2006

Individuals (solo exhibition, Košice)

2007

Sculpture and Object XIV (group exhibition, Bratislava)
KE-BA-BB (group exhibition, Žilina)

2008

Ján Zelinka (solo exhibition, Bratislava)

2009

Ján Zelinka: Sculptures (solo exhibition, Miskolc )
Night 09 (group exhibition, Košice)

2010

V rokoch 2010–2014 vznikal cyklus komornejších plastík s názvom Rekviem pre organizmy, zaliatím uhynutých zvierat do olovenej formy, čím vznikli akési sarkofágy, zhmotnené záznamy mumifikovaných tvorov, ktoré nie sú len inšpiráciou, ale tvoria súčasť diela. V tomto cykle je zrejmá analógia s egyptskou kultúrou posmrtného života a rituálneho prístupu k pozostatkom. Plastiky kopírujú tvar uhynutých zvierat, aj keď v štylizovanej forme si ponechávajú vizuálne fyziognomické znaky jednotlivých tvorov (líška, veverička, had, mačka, pes, vták) a naliehavo upozorňujú na etický rozmer hodnoty života akéhokoľvek živého organizmu. V rokoch 2010–2014 vznikla séria Hláv I, II, III, v ktorých autor demonštruje klasický sochársky žáner – portrét. Jednotlivé portréty blízkych osôb z autorovho okolia vznikali autentickým odtláčaním do netradičného materiálu – betónu. Vznikli tak expresívne podané negatívne stopy zhmotnené v tuhnúcom materiáli. Fyzická prítomnosť sa tu mieša s ich predurčenou pominuteľnosťou, prítomnosť sa zároveň stáva minulosťou.
Ján Zelinka (solo exhibition, Prešov)
Sculpture and Objekt XV (group exhibition, Bratislava)

2011

Medzi jeho najznámejšie diela patrí napríklad dielo Baránok boží z rokov 2011–2013, ktoré vzniklo ako reakcia na dielo Damiena Hirsta For the Love of God, v ktorom autor ironicky komentuje výber použitého materiálu, pričom sám seba štylizuje do polohy periférneho sochára, pracujúci s chudobným materiálom (ovčie exkrementy).
Lamb of the God
Lamb of the God (drawing)
Lamb of the God
Lamb of the God (sculpture)

The internal space 6 (group exhibition, Košice)


2013

Ján Zelinka: Form and Content (solo exhibition, Prešov)

2014

Re-form (solo exhibition, Košice)
White Night (group exhibition, Košice)
Rožňava radials (group exhibition, Rožňava)
Cassovia Express (group exhibition, Michalovce)

2015

V roku 2015 vytvoril Zelinka inštaláciu 6 figurálnych sôch s názvom Dokument, ktorá zachytáva odtlačené telá členov rodiny a uplatňuje v nich rovnaké princípy ako v prípade cyklu Hláv I–III. S týmto dielom Ján Zelinka v roku 2015 spolu s ďalším oceneným výtvarníkom Radkom Brousilom získal cenu Oskara Čepana.
​Document
​Document (sculpture)

Received award from Oskar Čepan Award
Homo Creatusz (group exhibition, Košice)
Exhibition of the Finalists of the Oskar Čepan Prize (group exhibition, Košice)
Days of Slovak Art in London (group exhibition, London)

2016

V roku 2016 pripravila Slovenská národná galéria projekt prezentácie víťazov ceny Oskara Čepana, v rámci ktorého vystavoval svoje diela Zelinka v nestálej expozícii (NESTEX) Slovenskej národnej galérie. Intervencia diel súčasného umenia tak vhodne doplnila kontext dočasne vystaveného gotického a barokového umenia zo zbierok Slovenskej národnej galérie a vytvorila tak platformu na konfrontáciu duchovného posolstva a ikonografie diel starého umenia so súčasnou tvorbou.
Received grant from Residency Unlimited, New York

2018

SNP (Slovak National Uprising) (group exhibition, Prague)

Muzeum umění Olomouc 2011-2024