Database

Vladimír Havrilla

Vladimír Havrilla

Orodzony/a 13 Maj 1943, Bratislava

Akad. soch. Vladimír Havrilla je slovenský vizuálny, intermediálny umelec, s jasne rozpoznateľným výtvarným jazykom, využívajúcim celú škálu médií, od maľby, kresby, grafiky, sochy a objektu, inštalácie po film, animáciu a počítačovú grafiku. Vizuálnu tvorbu dopĺňa a prepája s literárnou, kde výstupy sú samostatnými poviedkami alebo námetmi k filmu a komiksu.
Počiatky jeho tvorivej činnosti nachádzame v 60. rokoch 20. storočia, kde na seba viaže viaceré paralelné tematické okruhy, všetky s ich vlastným charakterom či logikou.
Tie existujú samostatne no so vzájomným vplyvom a nepravidelnými prienikmi, s odstupom rokov modelujúc tvar a povahu Havrillových aktivít do štruktúry „rôznotvarej Polockovskej siete“.
Pri dôkladnejšom pohľade je však možné vnímať kompatibilitu tém a polôh jeho tvorby, a teda určiť ich spoločný pôvod v naratívnej a zároveň mytologickej podstate komiksovej pop-kultúry. (Michal Štofa)


Not in map

1962

V pivnici na ulici C. Hronského v Bratislave si Vladimír Havrilla zriadil ateliér, v ktorom modeloval sadrové sochy ovplyvnené Brancusim a Moorom.
Vladimír Havrilla študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesorov Fraňa Štefunka (1903-1974) a akademického maliara Rudolfa Pribiša (1913-1984).

1969

Od konca šesťdesiatych rokov sa Havrilla venuje literárnej tvorbe. Postupne publikoval fragmenty románov Noc a deň (Pod pseudonymom Roberta Weinerová Svědectví, Paríž, 1984), Lido (1987), Loď 3 (1990), zbierku poviedok ako námetov k filmom - Filmové poviedky (2007), Medzi sci-fi, slasťou a Zenom (2006, 1.vydanie) a scenáre Holografické dievča (1973, 1984), Plást (1989), Elektrikár (1990), Odysseov návrat (1990, 1992), Tango, pieseň srdca (1994), Posledný let (1996).

1970

Neúspešný let, kresba na papieri (1967–1987) - je príkladom koexistencie rôznorodých polôh a používaných médií Havrillovej tvorby často vyjadrujúcej vizuálne a textové príbehy rozpovedané v dlhodobých cykloch. Tu sa v rôznych variáciách objavuje postava vesmírneho či vzdušného stroskotanca – motív ťahajúci sa Havrillovým dielom až po súčasnosť.
Havrilla zdieľal Ateliér Abbey Road s Mariánom Polonským na Radlinského ul. v Bratislave.

1972

Intenzívne sa venoval trikovej, animovanej a hranej filmovej tvorbe. Celkovo natočil 20 krátkych filmov (super8-mm) a napísal približne 140 scenárov a námetov k filmu.

1974

Ako jediný výtvarník vystúpil zo Zväzu Slovenských výtvarných umelcov.

1976

Vyšetrovacia väzba, Bratislava

1979

Prezentácie filmov v Galerie de Appel, Amsterdam a Galerie Dziekanka, Warszawa. Konštruoval priestorové stavebnice.

1982

Podpisuje niektoré práce gynonymom R. W. (Roberta Weinerová) alebo R. W. V. H. Cyklus malieb na papieri Sweet sixties.

1985

Projekty Atrium a Ten Minutes/Desať minút (súťaže pre architektúru, vyhlásenej časopisom Japan Architecture) - v roku 2007 vytvoril dielo „DESAŤ MINÚT“ (akryl na plátne, 150x220) o ktorom hovorí: „... Desať minút (Ten Minutes) je minigaléria pre veľké mestá. Do podpovrchovej galérie vstupuje len jeden človek, osvieži sa v sprche a postaví sa pred jednu sochu. Pozorovateľ a socha stoja oproti sebe tvárou v tvár. Pozorovateľ stojí vo výklenku, kde sa osušuje, nakoľko inteligentne zo štrbín prúdi vlažný vzduch. To celé sa odohrá v priebehu desiatich minút. Potom prichádza ďalší a ďalší. Koncept vznikol v roku 1982, medzičasom som robil nové varianty podzemia, spŕch a pekných dievčat v sprche. Spoluautorom konceptu je architekt Juraj Mojžiš.“

1986

Venuje sa keramickej tvorbe ako dizajnér v štúdiu Art 4, Bratislava. Vyrába pomaľované vázy, špeciálnu šálku na kávu s dvoma otvormi prepojenými na dne šálky, ženské torzo nazvané Generál.

1987

Projekt Dix minutes (súťaž Inventer 89 pre architektúru, vypísaná francúzskou vládou).

1990

Na začiatku deväťdesiatych rokov vyučoval sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
Vytvoril Sochu cez telefón, ktorej výrobu zadal cez telefonický príkaz.

1991

Body and Soul - použil anonymný, nájdený obraz a nechal ho takmer nedotknutý vyznieť spolu s vlastným dielom.

2000

Vyvesil plagát Muž Sochy slobody (návrh na dostavbu dvojičiek) vo WTC v New Yorku. Na plagát dal nápis: Novarum rerum nascitur nobis ordo (Poriadok nových vecí prichádza).

Muzeum umění Olomouc 2011-2016